Direkt zum Hauptbereich

Posts

Profesor Kanibal o prístupe k umeleckému tvorivému procesu

Teraz skúsim písať po koniec. Jedlo voní z dola z kuchyne. Korektúra prestáva fungovať... za to funguje prvý raz ohraničený okraj! Boris rozpráva o slávnej fotografii Marilyn Monroe nad mrežou vetracej šachty so zdvihnutou sukňou.  Na to rozprávanie nám Marilyn zaspievala svoju známu “Diamonds for Ever”, alebo ako sa to volá.  Kým fotku s božskou Marilyn fotili cez nespočetné opakovania inú slávnu fotografiu -  červenoarmejec nad Berlínom - bola naaranžovaná o deň neskôr,  pretože v jedna k jednej čase už bola na fotenie tma. Povedal by som, že obidva postupy sú vo výtvarných médiach legálne,  opodstanené, nič nemožno označiť ako “fake”.  Sú to jednoducho legálne prostriedky vyjadrovania týchto druhov umeleckého prejavu. Napríklad, aby som bol konkrétny, nižšie publikovaná skica ľudožrúta,  ktorý sa teší, usmieva nad vidinou šunkových raňajok, je pre časť divákov nechutná,  odpor vzbudzujúca, pre iných skôr úsmevná, až milá.  Pre mň...

plagiat

  Z  ( Záhada starej fotografie predtým, než záhada života.) viď https://tlustjoch2.blogspot.com/2021/02/p027.html#comment-form A) Rodný dom Klementa, je práve na vychádzke v kočíku tlačenom "chůvou" B) Je to len kulisa. Štatista-komparz, hraje bodyguard-a s psom z lepenky C) Dáma sa šinie ku kolegovi plastickému chirurgovi. Línia svojho gluteus maximus sa jej nepozdáva z estetického hľadiska.  ( Pokus o dešifrovanie textu ) Spomienka na Prahu Som …? 1000(?) pozdravov ...? váš (vašim, Vášmu?) Hu…? Tajomné, nerozlúštiteľný odkaz minulosti… INÝ POKUS ODKAZU MINULOSTI: Nikdo sa neteší zo života...Veď život je riadna robota, niekedy lopota, chýba aj lopata! Zdroj ilustrácie: Bez vyžiadania povolenia z blogu pána TlusŤjocha https://tlustjoch2.blogspot.com/2021/02/e013.html#comment-form Ergo svojvoľne odcudzená kresba neznámeho pôvodu za dobre mysleným účeľom dotvorenia NÁHODNE VYSKYTNUTEJ MYŠLIENKY, NÁPADU. SORRY... Interpretácia textu ilustrácie: Nikto sa neteší zo života k...

O plávaní a umení

  Mona ty nie si Líza si Izabela Mona si prirodzene z prirodzenia vonná si ty Mona, Líza a Isabela krátko zvaná Íza to bola ona tá bola tmavá štíhla veľmi talianska - ešte nie talianska matróna - a zvodná V bazéne na Tehelnom poli palec od drapľavého betónu na pravej nohe bolí túžba rástla na poli z tehál za krasavicami v burine po pŕhlavách som behal plával som ako ranená teľa po troch tempách na dno palcom sa odstrčiť nadýchnuť sa vody nepiť hlavu z vody vystrčiť Íza bola krásavica hovorili jej BELLA Isabella Mona, Líza i Bela plávali svorne svoje dráhy motýlka netušili časom je to disciplína iná dnes pláve plavec aj plavkyňa delfína oči plné vody lieči z Freiburgu svätá Otília Odylka (pri tej jej studničke vo Freiburg in Breisgau je to hotová idylka)  “Sedí mladík na tehliach v poli udicou cudzokrajné krásky loví ak pôjde okolo ona samá Venere určite na udicu zabere!” (Monalisa, Leonardo ako rybár na Tehelnom poli v B.) Sedieť v puberte na stupňoch tehelného pola  spra...

Hlava v igelitke...

K   Keď som išiel poza školu schoval som si hlavu v igelite do rôsolu učiteľ myslel že je to huspenina, že nie je to moja hlava ale niekoho iná. Lež bola to moja hlava, tá pravá spoznali ju, strhla sa hlučná vrava. V zborovni panika, veľa kriku, školák má hlavu v aspiku! Nič neje sa príliš vrelé napchali mi do nej samé želé. Starodávne nazývali to i “studenô” vraj, teľacie hlavu školáčika do rôsolu daj...  

Elektroauto a iné blbosti

 Cena za ochranu klímy a klimaktéria Konečne môžem našej Grätke vyhovieť, zalíškať sa. Mám konečne auto, ktoré je na jej strunu. Trvanlivá nesmradľavá elektrina namiesto koňského poťahu s dýchaním koňov, výparmi COdva, nekonečnými kopcami hnoja. Dokonca aj tú elektrinu si pripravujem úplne panensky a sám. Nepotrebujem ani atómové, ani uhoľné a ani len vodné elektrárne, ani vysoké veterné mlyny či energiu bleskov. Využívam vlastné bezopachové, nesmradľavé zdroje - elektrické prúdy môjho mozgu. Ich intenzitu stupňujem keď myslím a ňu...

1. august

Fiasta naziunala Svizra; Rumantsch grischun (rétorománsky pre dnešný švajčiarsky národný sviatok, fiktívny zrod Helvetie.) Na lúke Rütliwiese na prekrásnom Vierwaldstättersee v srdci Švajčiarska sa zrodila legenda poeticky líčiaca rozprávku o vzniku tejto privilegovanej časti zemegule. Nemôžem ani nechcem  sa konkrétne s tou históriou vyrovnávať, skôr mi ide o spomienky, ako som to tu zažil. Na námestí pred národnou bankou - v Curychu tých bank je vyše štvrť stovky - manifestácia, spontánne zhromaždenie k národnému sviatku. Maličká vyschnutá starenka, zrejme židovskej národnosti, mi podstrčí pod nos text žalmu, ktoré stovky hrdiel oduševnene spievajú za doprovodu alpských hornov. Hrdosť a zároveň vďaka sa nesú ponad stovky obnažených hláv, klobúky, čiapky stískané odhodlane v rukách, záverom modlitba na ochranu Álp… Inokedy: Sviatok bol jeden z menej sviatkov, kedy celá zem zostala bez možnosti nakupovať. My, veci neznalí, sme prchli do blízkeho Nemecka, nakúpili klobásy, české pi...

rite

...kto nemôže na vlastných nohách (zdroj PRAVDA?) ten môže skúsiť na vlastných rukách!

Noc v Benátkach

Veľký majster valčíkov a podobných nemravných tancov, spevov a muzikálnych diel, viedenský rodák Johann Strauss “Syn”, bol okrem toho - to dodnes nevedel každý! - slávny virológ s jasnou víziou. Dlho pred Covidalom 19, dokonca rok pred narodením môjho otca, teda v roku 1883, mal premiéru svojej operety “Noc v Benátkach”. Samo o sebe nič zvláštneho pre tak plodného komponistu, o to dôležitejšie pre našu terajšiu generáciu. Benátsky karneval spolu s karnevalom v Rio de Janeiro majú svetové meno. Hlavne aj kvôli bohatej pastve pre oči. Kým v Brazílii je to skutočná pastva, v Benátkách ide okrem pastvy o určitú tajúplnú tradíciu masiek. To bolo aj virológovi Straussovi jasné. My sme sa dlho nevedeli dopracovať k jednotnému názoru - ten nemáme ani dnes! - aby bolo dáko ľudsky možné, že by slobodní Švajčiari obliekli inokedy než počas fašiangu masky, platí od včera, pondelka, obligatórium nosenia masiek aspoň v prostriedkoch verejnej dopravy. Nič moc, ale ani nič málo. Len prišlo na slova op...

Filmový dialog

"Ty si asi v nejakom zlom filme, brat Winnetou…" "Ty zase sedíš na nejakom exotickom nesprávnom koni, brat Tom…" "Tvoje kolty visia prekliate nízko!", povedala Barunka a preskočila pre pierko cez plot, pretože od babičky už vedela, že “dobrá hospodyňka pro pírko i přes plot skočí”, tak tým dvom nemohla dlhšie odolávať...  Pochabá diskusia o rasových otázkach Barunku absolútne netangovala.

Barbiere di Siviglia

Najprv nám nariadili nosiť kravaty. Aj tým ufúľancom v špinavých košeliach s ich vozikmi pokrytými zaprášenými spismi. To som robil v banke, chápal som to trochu. Keď som ale pracoval ako taxikár, zakázala nám centrála v súlade s mestskou políciou nosiť v letných horúčavách krátke nohavice, chápal som to, hoci vodiči električiek a trolejbusov dostali do konca na leto nové krátkogaťaté uniformy. My sme mali naše vajcia dusiť na syrovej omáčke presolenej potom, len aby sme prípadne nerajcovali prítomné zákazníčky. Tí v masových dopravných boli od pokušenia a pokúšania ochránení na ich kozlíku ďaleko od verejnosti. Chápem, dodatočne, lebo tie síce zriedkavé útoky na taxikárov mohli nedobre skončiť, bolo leto, všetci dáko bujni a taký hmat do lona priam ohrozoval bezpečnosť premávky.! Ale prečo ale boli zakázané biele ponožky som nepochopil doteraz. Nebol to nejaký prejav rasizmu? Vysoko uvedomelí páni nosia k spoločenským toaletám zásadne čierne ponožky. Biele maximálne deti, dievčatá, i ...

Palovi

Ahoj Palo Dočítal som sa vo Wikipédii, že Apoštol Pavol bol o.i. známy kvôli dvom atribútom:  kniha a meč!  Tak som si uvedomil, že lepšie než moderný päťboj si voliť nemohol. Ani dva kordy nejakého zlocha nič proti knihe nezvládnu...    K dnešným meninám veľa zábavy a naďalej dobrý čas…

Deň, kedy som stratil knihu...

Ani zmrzlina vybratá práve z mrazníka to nevydržala. Než bol odstránený obal začala púšťať sladkú lepkavú hnedú tekutinu. Kávová zmrzlina? Čokoládová konštrukcia ako obal a nosič tejto sladkej bomby sa ihneď začali vzdávať svojej funkcie, padali na tričko, zAlepovali prsty, hnus jedným slovom. Hladina jazera, zhora videná striebristá kovová plocha, dnes hrozivo tmavo smaragdová s nepokojne výstražnými vyskakujúcimi vlnami pripomínala rušné mravenisko, v ktorom sa nespočetné lodičky chaoticky motali. Na rozdiel od poriadneho mraveniska nemalo to žiadny systém! Dnes bol každý živý tvor na jazere. Pri tej horúčave žiadny zázrak. Dorastenkyňa, budúca nádejná hviezda, prinajmenšom Venuša… Ľudia znavení teplom hľadajú útechu kde sa len dalo. Niektorí dúfali a čakali už len na no, tá mala priniesť pomoc. Milujem takéto dni a určite nestrkám hlavu do piesku, kde by sa aj tak asi len uvarila. Nakoľko vnútornosti všeobecne - a mozoček obzvlášť! - nejem, tak sa mi hlava upravená n...

Poprava bez rúška? Nemysliteľné!

Odsúdenec, máte právo posledného slova a vysloviť poslednú žiadosť… Ako uvedomelý občan si nedovolím umrieť tak, aby som ohrozoval druhých a seba samého. Preto by som chcel, aby ste mi nezaviazali oči, miesto toho by som poprosil o rúško...

kukač hviezd

Tak ty vraj pozoruješ hviezdy? Hneď ich uvidíš aj bez ďalekohľadu, ty voyeur...

môj otec a iní ľudia

Včera by mal môj otec, ing. F., 136 rokov. Práve teda načas by sa bol býval mohol dozvedieť to, čo dnes už všetci vieme. Kto svoje nezletilé deti do detskej cukrárne vodí a indiánky kúpi, prehrešil sa proti “social correctness”, aby som sa vyhol slovám rasová diskriminácia a pod., ktoré sú dnes v ústach každého… Ale môj nebohý otec, česť jeho pamiatke, sa dopustil ďaleko horších činov, za ktoré prosím teraz ja, jeho syn, za odpustenie a omlúvam sa!  Podobne ako jeho predchodca, zaslúžilý švajčiarsky činiteľ Alfred Escher, ktorý skonal dva roky pred narodením môjho otca, teda 1882, - môj otec je ročník 1884, v prvej svetovej vojne dostal osobne vyznamenanie od Jeho Veličenstva cisára rakúskeho a kráľa uhorského Franz Josefa, podali si ruky, pretože statočne zachránil kasu regimentu pred nastupujúcimi Rusmi - , bol technický inžinier. Preto asi sa na poli techniky dostal k riešeniu záležitostí, ktoré mali uľahčovať a zlepšovať ľudskú existenciu. Bol pôvodcom vynále...

Preons (myšlienok?)

Včera sa mi zázračne podarilo stihnúť na čas dokončiť návrh knihy. Pôjde do prvej skúšobnej tlače, lebo veľa obrázkov, takže o týždeň ma čaká fuška s korektúrami, mením a pridávaním nových nápadov. Ale kým robím som, povedal nejaký grécky filozof, nie? Potreboval som okrem iného zhotoviť niečo ako rodokmeň, ten rodostrom, rozrod, aké vídavame často v kronikách. Strašne sa mi do tej piplačky nechcelo. Prisnil sa mi úplne znenazdajky úvodný verš z Homérovej Iliady, hexameter, ktorý s obľubou často recitoval môj otec. Potom to začalo: René Magritte, môj nedostupný vzor, pretože som presne iný. On krásne surrealisticky maľuje, vzorná technika - ja len mažem a nemám trpezlivosť. Vždy ako džentlmen oblečený, tip top, nikdy sa mu nevyrovnám, ja ako handrár. On uspešný, ja bez grošu. Ja drahé fajky pri fajčení len ničím, on jeho nesmrteľnú „ Ceci n’est pas une pipe.“ A snívam. Sníva sa mi jeho svetoznámy obraz “Golconda”, s padajúcimi, “pršiacimi” mužmi z neba, pred pozadím belgických me...