Mona ty nie si Líza si Izabela Mona si prirodzene z prirodzenia vonná si ty Mona, Líza a Isabela krátko zvaná Íza to bola ona tá bola tmavá štíhla veľmi talianska - ešte nie talianska matróna - a zvodná V bazéne na Tehelnom poli palec od drapľavého betónu na pravej nohe bolí túžba rástla na poli z tehál za krasavicami v burine po pŕhlavách som behal plával som ako ranená teľa po troch tempách na dno palcom sa odstrčiť nadýchnuť sa vody nepiť hlavu z vody vystrčiť Íza bola krásavica hovorili jej BELLA Isabella Mona, Líza i Bela plávali svorne svoje dráhy motýlka netušili časom je to disciplína iná dnes pláve plavec aj plavkyňa delfína oči plné vody lieči z Freiburgu svätá Otília Odylka (pri tej jej studničke vo Freiburg in Breisgau je to hotová idylka) “Sedí mladík na tehliach v poli udicou cudzokrajné krásky loví ak pôjde okolo ona samá Venere určite na udicu zabere!” (Monalisa, Leonardo ako rybár na Tehelnom poli v B.) Sedieť v puberte na stupňoch tehelného pola spravilo z mládenc