Najprv nám nariadili nosiť kravaty. Aj tým ufúľancom v špinavých košeliach s ich vozikmi pokrytými zaprášenými spismi. To som robil v banke, chápal som to trochu. Keď som ale pracoval ako taxikár, zakázala nám centrála v súlade s mestskou políciou nosiť v letných horúčavách krátke nohavice, chápal som to, hoci vodiči električiek a trolejbusov dostali do konca na leto nové krátkogaťaté uniformy. My sme mali naše vajcia dusiť na syrovej omáčke presolenej potom, len aby sme prípadne nerajcovali prítomné zákazníčky. Tí v masových dopravných boli od pokušenia a pokúšania ochránení na ich kozlíku ďaleko od verejnosti. Chápem, dodatočne, lebo tie síce zriedkavé útoky na taxikárov mohli nedobre skončiť, bolo leto, všetci dáko bujni a taký hmat do lona priam ohrozoval bezpečnosť premávky.!
Ale prečo ale boli zakázané biele ponožky som nepochopil doteraz. Nebol to nejaký prejav rasizmu? Vysoko uvedomelí páni nosia k spoločenským toaletám zásadne čierne ponožky. Biele maximálne deti, dievčatá, i keď tie čoraz menej. Po čiernych smieme šliapať, stúpať šlapami na bielych nie? Rafinovane pod ponožkou maskovaný rasizmus!
Holič a kaderník “Barbiere di WINNETOU” hlása hrdý nápis na dverách - ako diskriminovane sa musí cítiť majiteľ takéhoto holíčskeho salónu, keď ku početým skalpom asi nemôže nosiť červené ponožky? Veď už aj footbalisti washingtonských “Redskins” menia svoje meno! Kde tam tak tá obľúbená zmrzlina značky “Winnetou”! Všetko, úplne všetko, čo len trochu zaváňa slovami, na ktoré sme už pomaly takmer po stáročia zvyknutí musí z našich slovníkov zmiznúť! Nové časy, nový slovník, nové hranice horiacich knih…
Čo zostane v mysli myslím je nepodstatné, alebo?
Kommentare
Kommentar veröffentlichen