Deň, kedy som stratil knihu...

Ani zmrzlina vybratá práve z mrazníka to nevydržala. Než bol odstránený obal začala púšťať sladkú lepkavú hnedú tekutinu. Kávová zmrzlina? Čokoládová konštrukcia ako obal a nosič tejto sladkej bomby sa ihneď začali vzdávať svojej funkcie, padali na tričko, zAlepovali prsty, hnus jedným slovom. Hladina jazera, zhora videná striebristá kovová plocha, dnes hrozivo tmavo smaragdová s nepokojne výstražnými vyskakujúcimi vlnami pripomínala rušné mravenisko, v ktorom sa nespočetné lodičky chaoticky motali. Na rozdiel od poriadneho mraveniska nemalo to žiadny systém! Dnes bol každý živý tvor na jazere. Pri tej horúčave žiadny zázrak.

Dorastenkyňa, budúca nádejná hviezda, prinajmenšom Venuša…

Ľudia znavení teplom hľadajú útechu kde sa len dalo. Niektorí dúfali a čakali už len na no, tá mala priniesť pomoc.

Milujem takéto dni a určite nestrkám hlavu do piesku, kde by sa aj tak asi len uvarila. Nakoľko vnútornosti všeobecne - a mozoček obzvlášť! - nejem, tak sa mi hlava upravená na taký spôsob nepozdáva, tak mi tiež teda nezostáva, len tiež čakať na nožnú tepelnú úľavu, ak sa to ochladenie vôbec dostaví....

Prevalujem sa v mojej širokánskej posteli a čumím na jasné nebo. Venušu z okna nevidím, pravideľne mi tam hrozí len Jupiter, vždy sa mýlim a považujem ho za lampu, ktorú niekto tam hore zabudol zhasnúť. Cez oblok mi pražia aj dva stožiare. Telekomunikačný s anténami a varovný maják veže najvyššej curyšskej rozhľadne, na ktorú ja odmietam vyliezť, nie kvôli tým schodom, kvôli strachu z výšky. Podľa blikania tách varovných svetiel určujem stav nočného počasia.

Tak si tak pozerám tú scénu, obvykle relatívne statickú, monotónnu, v noci skôr chudobnú na akciu. Zrazu nezvyklé upútanie  pre zaspávajúceho. Nočné lietadlo tam, kde žiadne nemá byť. Ekšn! Div nevyskočím a neutekám na letisko reklamovať chybu, v poslednej chvíli si uvedomím, že som nahý a chromý. Tak len čumím. Hviezda to nie je, lietadlo tiež nie, na lietadlo to letí príliš pomaly, skoro na jednom mieste, - družica! Prvý raz v živote ju vidím, prvý dôkaz, že to nie je len kec, tie všetky ISS a ako sa ti Sojuzy volajú. A druhú noc o presne tom istom čase, tá istá trasa, oni majú aspoň prácu, ja mám aspoň v noci divadlo, keď už nebeské, starobylé nestačí...