Mona ty nie si Líza si Izabela Mona
si prirodzene z prirodzenia vonná
si ty Mona, Líza a Isabela krátko zvaná Íza to bola ona
tá bola tmavá štíhla veľmi talianska - ešte nie talianska matróna - a zvodná
V bazéne na Tehelnom poli
palec od drapľavého betónu na pravej nohe bolí
túžba rástla na poli z tehál
za krasavicami v burine po pŕhlavách som behal
plával som ako ranená teľa
po troch tempách na dno palcom sa odstrčiť
nadýchnuť sa vody nepiť hlavu z vody vystrčiť
Íza bola krásavica hovorili jej BELLA Isabella
Mona, Líza i Bela plávali svorne svoje dráhy motýlka
netušili časom je to disciplína iná
dnes pláve plavec aj plavkyňa delfína
oči plné vody lieči z Freiburgu svätá Otília Odylka
(pri tej jej studničke vo Freiburg in Breisgau je to hotová idylka)
“Sedí mladík na tehliach v poli udicou cudzokrajné krásky loví
ak pôjde okolo ona samá Venere určite na udicu zabere!”
(Monalisa, Leonardo ako rybár na Tehelnom poli v B.)
Sedieť v puberte na stupňoch tehelného pola
spravilo z mládenca zamilovaného vola
žiadostivo smutne na Monalizu Izu zízal
tehly tlačia do zadku rád by jej to lízal…
Epilóg:
Už Karel Havlíček Borovský adekvátne skoro toto napísal:
Nechoď Vašku s dámami do vody když neumíš plavat
kráska bude tonout - jak budeš ji z vody tahat?
Kommentare
Kommentar veröffentlichen