môj otec a iní ľudia

Včera by mal môj otec, ing. F., 136 rokov. Práve teda načas by sa bol býval mohol dozvedieť to, čo dnes už všetci vieme. Kto svoje nezletilé deti do detskej cukrárne vodí a indiánky kúpi, prehrešil sa proti “social correctness”, aby som sa vyhol slovám rasová diskriminácia a pod., ktoré sú dnes v ústach každého…

Ale môj nebohý otec, česť jeho pamiatke, sa dopustil ďaleko horších činov, za ktoré prosím teraz ja, jeho syn, za odpustenie a omlúvam sa! 

Podobne ako jeho predchodca, zaslúžilý švajčiarsky činiteľ Alfred Escher, ktorý skonal dva roky pred narodením môjho otca, teda 1882, - môj otec je ročník 1884, v prvej svetovej vojne dostal osobne vyznamenanie od Jeho Veličenstva cisára rakúskeho a kráľa uhorského Franz Josefa, podali si ruky, pretože statočne zachránil kasu regimentu pred nastupujúcimi Rusmi - , bol technický inžinier. Preto asi sa na poli techniky dostal k riešeniu záležitostí, ktoré mali uľahčovať a zlepšovať ľudskú existenciu. Bol pôvodcom vynálezu, ktorý si nechal aj patentovať, ktorým zapríčinil útrapy nespočetným poľnohospodárskym otrokom. Obral ich o ich náplň života. Už nemuseli tak intenzívne v období sucha behať hore dole s kropiacim konvičkami pre vodu a zavlažovať okrem svojich družiek vyschnuté polia. Túto neľudskú otrockú - hlavne čo sa obstriekavania vyschnutých žien - činnosť prebral za nich mojím otcom vynájdený stroj. Na rozdiel od hore menovaného kolegu nestojí ešte pre môjho otca nikde nejaká socha. Escherova stojí pred hlavným nádražím v Zürichu. Právom!

Včera by mal môj otec, ing. F., 136 rokov. Práve teda načas by sa bol býval mohol dozvedieť to, čo dnes už všetci vieme. Kto svoje nezletilé deti do detskej cukrárne vodí a indiánky kúpi, prehrešil sa proti “social correctness”, aby som sa vyhol slovám rasová diskriminácia a pod., ktoré sú dnes v ústach každého…

Ale môj nebohý otec, česť jeho pamiatke, sa dopustil ďaleko horších činov, za ktoré prosím teraz ja, jeho syn, za odpustenie a omlúvam sa! 

Podobne ako jeho predchodca, zaslúžilý švajčiarsky činiteľ Alfred Escher, ktorý skonal dva roky pred narodením môjho otca, teda 1882, - môj otec je ročník 1884, v prvej svetovej vojne dostal osobne vyznamenanie od Jeho Veličenstva cisára rakúskeho a kráľa uhorského Franz Josefa, podali si ruky, pretože statočne zachránil kasu regimentu pred nastupujúcimi Rusmi - , bol technický inžinier. Preto asi sa na poli techniky dostal k riešeniu záležitostí, ktoré mali uľahčovať a zlepšovať ľudskú existenciu. Bol pôvodcom vynálezu, ktorý si nechal aj patentovať, ktorým zapríčinil útrapy nespočetným poľnohospodárskym otrokom. Obral ich o ich náplň života. Už nemuseli tak intenzívne v období sucha behať hore dole s kropiacim konvičkami pre vodu a zavlažovať okrem svojich družiek vyschnuté polia. Túto neľudskú otrockú - hlavne čo sa obstriekavania vyschnutých žien - činnosť prebral za nich mojím otcom vynájdený stroj. Na rozdiel od hore menovaného kolegu nestojí ešte pre môjho otca nikde nejaká socha. Escherova stojí pred hlavným nádražím v Zürichu. Právom!

 

Vynález môjho otca - zavlažovacia mašina hnaná Zetorom...

Alfred Escher sa totiž okrem iných výtečností zaslúžil o výstavbu železníc vo Švajčiarsku. Hornatá tvár tejto zeme vyžadovala odvážne riešenia. Mimo iné aj úžasné stavby tunelov. Ten povestný Gotthard Tunnel je práve zásluhou A. Eschera. Sám sa už kvôli chorobe na jeho otvorení r. 1882 zúčastniť nemohol, hoci bol pozvaný. “Hoci bol pozvaný” zdôrazňuje vznikajúcu opozíciu vôči tomuto veľkému mužovi. Dnes ho chcú dokonca strhnúť zo sokla, kde stojí dobre pár rokov cez storočie. Pre fanatikov rasistov to nehrá žiadnu roľu. Jeho prečin? Zdedil po svojich predkoch plantáž na Kube so sto či dvesto otrokmi…

Zostáva pravdaže otvorená otázka: Je korektné - napriek farbe ich pokožky - označenie robotníkov, ktoré v snahe zarobiť, pracujú “na čierno” a je pravdou, že noci zostanú navždy definitívne len temné? A pieseň to slávna, ktorú mám v opitosti rád a na ktorú som vypísal cenu pre moje vnúčatá, ak ju niektoré z nich bezchybne zahrá na klavíri v boogie-woogie aranžmá, nebude smieť niesť text: Oči čornyje, kak dva ugly...s nimi by som chcel do truhly?

Tvrdý rehearsal pre soprán a alt v inej úprave, lebo tie “Oči čierne” nikto bez chyby nezvládol

Facit: Môj otec by namiesto diabolských vynálezov zotročujúcich ľudstvo mal vymýšlať nové pomenovnie pre oné kritické zákusky, na ktoré zlákal v nedeľu do detskej cukrárne nevinné dietky a Escherov povestný gotthardský tunel pekne zasypeme! 

Čiňme pokánie za hriechy našich otcov kým je ešte čas...kým nevezme nás fras!

Zostáva pravdaže otvorená otázka: Je korektné - napriek farbe ich pokožky - označenie robotníkov, ktoré v snahe zarobiť, pracujú “na čierno” a je pravdou, že noci zostanú navždy definitívne len temné? A pieseň to slávna, ktorú mám v opitosti rád a na ktorú som vypísal cenu pre moje vnúčatá, ak ju niektoré z nich bezchybne zahrá na klavíri v boogie-woogie aranžmá, nebude smieť niesť text: Oči čornyje, kak dva ugly...s nimi by som chcel do truhly?

Tvrdý rehearsal pre soprán a alt v inej úprave, lebo tie “Oči čierne” nikto bez chyby nezvládol

Ešte stále cena stojí, nikomu sa to bezchybne nepodarilo, ten boogie rytmus ich vždy zvedie k malým chybám a ja hodnotím v halieroch