Včera sa mi zázračne podarilo stihnúť na čas dokončiť návrh knihy. Pôjde do prvej skúšobnej tlače, lebo veľa obrázkov, takže o týždeň ma čaká fuška s korektúrami, mením a pridávaním nových nápadov. Ale kým robím som, povedal nejaký grécky filozof, nie? Potreboval som okrem iného zhotoviť niečo ako rodokmeň, ten rodostrom, rozrod, aké vídavame často v kronikách. Strašne sa mi do tej piplačky nechcelo. Prisnil sa mi úplne znenazdajky úvodný verš z Homérovej Iliady, hexameter, ktorý s obľubou často recitoval môj otec. Potom to začalo: René Magritte, môj nedostupný vzor, pretože som presne iný. On krásne surrealisticky maľuje, vzorná technika - ja len mažem a nemám trpezlivosť. Vždy ako džentlmen oblečený, tip top, nikdy sa mu nevyrovnám, ja ako handrár. On uspešný, ja bez grošu. Ja drahé fajky pri fajčení len ničím, on jeho nesmrteľnú „ Ceci n’est pas une pipe.“ A snívam. Sníva sa mi jeho svetoznámy obraz “Golconda”, s padajúcimi, “pršiacimi” mužmi z neba, pred pozadím belgických me...