kniha fofry okolo

Včera sa mi zázračne podarilo stihnúť na čas dokončiť návrh knihy. Pôjde do prvej skúšobnej tlače,
lebo veľa obrázkov, takže o týždeň ma čaká fuška s korektúrami, mením a pridávaním nových nápadov.
Ale kým robím som, povedal nejaký grécky filozof, nie?

Potreboval som okrem iného zhotoviť niečo ako rodokmeň, ten rodostrom, rozrod,
aké vídavame často v kronikách. Strašne sa mi do tej piplačky nechcelo. Prisnil sa mi úplne znenazdajky
úvodný verš z Homérovej Iliady, hexameter, ktorý s obľubou často recitoval môj otec. Potom to začalo:
René Magritte, môj nedostupný vzor, pretože som presne iný. On krásne surealisticky maľuje,
vzorná technika - ja len mažem a nemám trpezlivosť. Vždy ako džentlmen oblečený, tip top,
nikdy sa mu nevyrovnám, ja ako handrár. On uspešný, ja bez grošu. Ja drahé fajky pri fajčení len ničím,
on jeho nesmrteľnú „Ceci n’est pas une pipe.“ A snívam. Sníva sa mi jeho svetoznámy obraz “Golconda”,
s padajúcimi, “pršiacimi” mužmi z neba, pred pozadím belgických meštianskych domov, s tvrďákmi
(“bouřinkami”) na hlavách. A to je vykúpenie, to je tá kreatívna iskra!

Rodokmeň, každý člen na špagáte kĺže z vetvy rodostromu ako kvapka v daždi!
A nemusím sa moriť ako otrok s nezmyselným kreslením niečoho, na čo nemám vôbec chuť.
René Magritte, merci!

Tak som stihol tú knihu tridsať minút pred uzávierkou…

René Magritte: “Golconde” (Zdroj Wikipédia)

Báseň o Rite a hladnom vlkovi

Rita, Rita, nie si Gita

ani pizza margherita

ba ani margarita

si naša milá Rituška pošepkám ti do úška si moja verná družka i bez rúška!

Dnes už rúška nemusí

a to sa mi hnusí

z ozáblej tej zvlčilej tváre dostávam kožu husi

stehno jej roztrhám na kusy

zo žiaľu hodím sa na máre

dolámem omrznuté konáre

ten vlk bude mať na mále

anal sa roztvorí naplní kanále

na úteku nespraví ni krok

uväznený zostane od hladu 

prelezie betónovú priehradu

by mohol hrýzť môj rozkrok…(éééj eej uchnem!)

preplnené neodtekajúce kanály

splesnivelé historické anály

ich zhrdzavené otvory

zanesené závity sú potvory

očisti tie závity

alebo zmizni do riti

Rita, Rita, ty nie si Gita

si maľba René Magritta! (si môj sen, teba, ťa si vezmem!)

nevydáš zo seba ani píp

nie si majster René Magritte

pretože „Ceci n’est pas une pipe.“

j'avais déjà dit!

Golconda versus La Gioconda

la trahison des images!

na krajec chleba kolomáž namaž

“powidl”, “powidltascherl”, “povidla”, slivkovú kašu ukáž

na gramatiku sa vykašlii

z powidltašerl

nedostaneš kašel

aj keby si zašiel 

a všetci by odišli

Môj návrh “rodokmeňa”, inšpirovaný Ren0 Magritte, zároveň aj hommage na tohto majstra...