Direkt zum Hauptbereich

kniha a okolo nej


Včera sa mi zázračne podarilo stihnúť na čas dokončiť návrh knihy. Pôjde do prvej skúšobnej tlače, lebo veľa obrázkov, takže o týždeň ma čaká fuška s korektúrami, mením a pridávaním nových nápadov. Ale kým robím som, povedal nejaký grécky filozof, nie?



Potreboval som okrem iného zhotoviť niečo ako rodokmeň, ten rodostrom, rozrod, aké vídavame často v kronikách. Strašne sa mi do tej piplačky nechcelo. Prisnil sa mi úplne znenazdajky úvodný verš z Homérovej Iliady, hexameter, ktorý s obľubou často recitoval môj otec. Potom to začalo: René Magritte, môj nedostupný vzor, pretože som presne iný. On krásne surrealisticky maľuje, vzorná technika - ja len mažem a nemám trpezlivosť. Vždy ako džentlmen oblečený, tip top, nikdy sa mu nevyrovnám, ja ako handrár. On uspešný, ja bez grošu. Ja drahé fajky pri fajčení len ničím, on jeho nesmrteľnú Ceci n’est pas une pipe.“ A snívam. Sníva sa mi jeho svetoznámy obraz “Golconda”, s padajúcimi, “pršiacimi” mužmi z neba, pred pozadím belgických meštianskych domov, s melonmi (“bouřkami”) na hlavách. A to je vykúpenie, to je tá kreatívna iskra!



Rodokmeň, každý člen na špagáte kĺže z vetvy rodostromu ako kvapka v daždi! A nemusím sa moriť ako otrok s nezmyselným kreslením niečoho, na čo nemám vôbec chuť. René Magritte, merci!



Tak som stihol tú knihu tridsať minút pred uzávierkou…
René Magritte: “Golconde” (Zdroj Wikipédia)
 
Báseň o Rite a hladnom vlkovi



Rita, Rita, nie si Gita
ani pizza margherita
ba ani margarita
si naša milá Rituška pošepkám ti do úška si moja verná družka i bez rúška!



Dnes už rúška nemusí
a to sa mi hnusí
z ozáblej tej zvlčilej tváre dostávam kožu husi
stehno jej roztrhám na kusy



zo žiaľu hodím sa na máre
dolámem omrznuté konáre
ten vlk bude mať na mále
anal sa roztvorí naplní kanále



na úteku nespraví ni krok
uväznený zostane od hladu 
prelezie betónovú priehradu
by mohol hrýzť môj rozkrok…(éééj eej uchnem!)



preplnené neodtekajúce kanály
splesnivelé historické anály
ich zhrdzavené otvory
zanesené závity sú potvory



očisti tie závity
alebo zmizni do riti
Rita, Rita, ty nie si Gita
si maľba René Magritta! (si môj sen, teba, ťa si vezmem!)



nevydáš zo seba ani píp
nie si majster René Magritte
pretože Ceci n’est pas une pipe.“
j'avais déjà dit!



Golconda versus La Gioconda
la trahison des images!
na krajec chleba kolomáž namaž
powidl”, “powidltascherl”, “povidla”, slivkovú kašu ukáž



na gramatiku sa vykašlii
z powidltašerl
nedostaneš kašel
aj keby si zašiel 
a všetci by odišli
Môj návrh “rodokmeňa”, inšpirovaný Ren0 Magritte, zároveň aj hommage na tohto majstra...



 

 








Kommentare

Beliebte Posts aus diesem Blog

Profesor Kanibal o prístupe k umeleckému tvorivému procesu

Teraz skúsim písať po koniec. Jedlo voní z dola z kuchyne. Korektúra prestáva fungovať... za to funguje prvý raz ohraničený okraj! Boris rozpráva o slávnej fotografii Marilyn Monroe nad mrežou vetracej šachty so zdvihnutou sukňou.  Na to rozprávanie nám Marilyn zaspievala svoju známu “Diamonds for Ever”, alebo ako sa to volá.  Kým fotku s božskou Marilyn fotili cez nespočetné opakovania inú slávnu fotografiu -  červenoarmejec nad Berlínom - bola naaranžovaná o deň neskôr,  pretože v jedna k jednej čase už bola na fotenie tma. Povedal by som, že obidva postupy sú vo výtvarných médiach legálne,  opodstanené, nič nemožno označiť ako “fake”.  Sú to jednoducho legálne prostriedky vyjadrovania týchto druhov umeleckého prejavu. Napríklad, aby som bol konkrétny, nižšie publikovaná skica ľudožrúta,  ktorý sa teší, usmieva nad vidinou šunkových raňajok, je pre časť divákov nechutná,  odpor vzbudzujúca, pre iných skôr úsmevná, až milá.  Pre mň...

1. august

Fiasta naziunala Svizra; Rumantsch grischun (rétorománsky pre dnešný švajčiarsky národný sviatok, fiktívny zrod Helvetie.) Na lúke Rütliwiese na prekrásnom Vierwaldstättersee v srdci Švajčiarska sa zrodila legenda poeticky líčiaca rozprávku o vzniku tejto privilegovanej časti zemegule. Nemôžem ani nechcem  sa konkrétne s tou históriou vyrovnávať, skôr mi ide o spomienky, ako som to tu zažil. Na námestí pred národnou bankou - v Curychu tých bank je vyše štvrť stovky - manifestácia, spontánne zhromaždenie k národnému sviatku. Maličká vyschnutá starenka, zrejme židovskej národnosti, mi podstrčí pod nos text žalmu, ktoré stovky hrdiel oduševnene spievajú za doprovodu alpských hornov. Hrdosť a zároveň vďaka sa nesú ponad stovky obnažených hláv, klobúky, čiapky stískané odhodlane v rukách, záverom modlitba na ochranu Álp… Inokedy: Sviatok bol jeden z menej sviatkov, kedy celá zem zostala bez možnosti nakupovať. My, veci neznalí, sme prchli do blízkeho Nemecka, nakúpili klobásy, české pi...

rite

...kto nemôže na vlastných nohách (zdroj PRAVDA?) ten môže skúsiť na vlastných rukách!