desperation

K   Keď som išiel poza školu schoval som si hlavu v igelite do rôsolu učiteľ myslel že je to huspenina, že nie je to moja hlava ale niekoho iná. Lež bola to moja hlava, tá pravá spoznali ju, strhla sa hlučná vrava. V zborovni panika, veľa kriku, školák má hlavu v aspiku! Nič neje sa príliš vrelé napchali mi do nej samé želé. Starodávne nazývali to i “studenô” vraj, teľacie hlavu školáčika do rôsolu daj...  

 Cena za ochranu klímy a klimaktéria Konečne môžem našej Grätke vyhovieť, zalíškať sa. Mám konečne auto, ktoré je na jej strunu. Trvanlivá nesmradľavá elektrina namiesto koňského poťahu s dýchaním koňov, výparmi COdva, nekonečnými kopcami hnoja. Dokonca aj tú elektrinu si pripravujem úplne panensky a sám. Nepotrebujem ani atómové, ani uhoľné a ani len vodné elektrárne, ani vysoké veterné mlyny či energiu bleskov. Využívam vlastné bezopachové, nesmradľavé zdroje - elektrické prúdy môjho mozgu. Ich intenzitu stupňujem keď myslím a ňu...

Fiasta naziunala Svizra; Rumantsch grischun (rétorománsky pre dnešný švajčiarsky národný sviatok, fiktívny zrod Helvetie.) Na lúke Rütliwiese na prekrásnom Vierwaldstättersee v srdci Švajčiarska sa zrodila legenda poeticky líčiaca rozprávku o vzniku tejto privilegovanej časti zemegule. Nemôžem ani nechcem  sa konkrétne s tou históriou vyrovnávať, skôr mi ide o spomienky, ako som to tu zažil. Na námestí pred národnou bankou - v Curychu tých bank je vyše štvrť stovky - manifestácia, spontánne zhromaždenie k národnému sviatku. Maličká vyschnutá starenka, zrejme židovskej národnosti, mi podstrčí pod nos text žalmu, ktoré stovky hrdiel oduševnene spievajú za doprovodu alpských hornov. Hrdosť a zároveň vďaka sa nesú ponad stovky obnažených hláv, klobúky, čiapky stískané odhodlane v rukách, záverom modlitba na ochranu Álp… Inokedy: Sviatok bol jeden z menej sviatkov, kedy celá zem zostala bez možnosti nakupovať. My, veci neznalí, sme prchli do blízkeho Nemecka, nakúpili klobásy, české pi...

...kto nemôže na vlastných nohách (zdroj PRAVDA?) ten môže skúsiť na vlastných rukách!

Veľký majster valčíkov a podobných nemravných tancov, spevov a muzikálnych diel, viedenský rodák Johann Strauss “Syn”, bol okrem toho - to dodnes nevedel každý! - slávny virológ s jasnou víziou. Dlho pred Covidalom 19, dokonca rok pred narodením môjho otca, teda v roku 1883, mal premiéru svojej operety “Noc v Benátkach”. Samo o sebe nič zvláštneho pre tak plodného komponistu, o to dôležitejšie pre našu terajšiu generáciu. Benátsky karneval spolu s karnevalom v Rio de Janeiro majú svetové meno. Hlavne aj kvôli bohatej pastve pre oči. Kým v Brazílii je to skutočná pastva, v Benátkách ide okrem pastvy o určitú tajúplnú tradíciu masiek. To bolo aj virológovi Straussovi jasné. My sme sa dlho nevedeli dopracovať k jednotnému názoru - ten nemáme ani dnes! - aby bolo dáko ľudsky možné, že by slobodní Švajčiari obliekli inokedy než počas fašiangu masky, platí od včera, pondelka, obligatórium nosenia masiek aspoň v prostriedkoch verejnej dopravy. Nič moc, ale ani nič málo. Len prišlo na slova op...

"Ty si asi v nejakom zlom filme, brat Winnetou…" "Ty zase sedíš na nejakom exotickom nesprávnom koni, brat Tom…" "Tvoje kolty visia prekliate nízko!", povedala Barunka a preskočila pre pierko cez plot, pretože od babičky už vedela, že “dobrá hospodyňka pro pírko i přes plot skočí”, tak tým dvom nemohla dlhšie odolávať...  Pochabá diskusia o rasových otázkach Barunku absolútne netangovala.

Najprv nám nariadili nosiť kravaty. Aj tým ufúľancom v špinavých košeliach s ich vozikmi pokrytými zaprášenými spismi. To som robil v banke, chápal som to trochu. Keď som ale pracoval ako taxikár, zakázala nám centrála v súlade s mestskou políciou nosiť v letných horúčavách krátke nohavice, chápal som to, hoci vodiči električiek a trolejbusov dostali do konca na leto nové krátkogaťaté uniformy. My sme mali naše vajcia dusiť na syrovej omáčke presolenej potom, len aby sme prípadne nerajcovali prítomné zákazníčky. Tí v masových dopravných boli od pokušenia a pokúšania ochránení na ich kozlíku ďaleko od verejnosti. Chápem, dodatočne, lebo tie síce zriedkavé útoky na taxikárov mohli nedobre skončiť, bolo leto, všetci dáko bujni a taký hmat do lona priam ohrozoval bezpečnosť premávky.! Ale prečo ale boli zakázané biele ponožky som nepochopil doteraz. Nebol to nejaký prejav rasizmu? Vysoko uvedomelí páni nosia k spoločenským toaletám zásadne čierne ponožky. Biele maximálne deti, dievčatá, i ...