Direkt zum Hauptbereich

Pre Axiňu krimi, 15. pokr.

15.
Dvaja stari kamarati sedeli pri jemnej džezovej hudbe v tradičnej reštaurácii a galérii so striedavými expozíciami “Zur Fischerin” na špici ostrova Lindau. Popíjali na koronerove prekvapenie víno, očakával pivo. Ale tentokrát sa k ich jedlu hodilo víno lepšie. Zubáč na mlynársky spôsob so zemiakovou kašou miešanou s brokolicou a pestrou oblohou rajčín, papriky, karfiolovými hlavičkami. Zámorský hosť by uprednostnil skôr knedle s bravčovým pečeným, kapustu a hektoliter piva, tak sa dohodli, že prespia a na druhý deň si dajú takú drsnú bavorácku túru. “Ale tu musíš jednoducho piť aj víno. Tu je slávny kraj vinársky. Taky Müller-Thurgau, švajčiarská sorta od roku 1882, alebo ešte ďaleko starší pinot noir”, zasníval si labužnícky veliteľ. “Tu sme v najvyššie položenom vinárskom kraji Nemecka, to treba tiež vychutnať, oni nemajú len pivo !” Koronerov zrak blúdil roztržito po vystavených obrazoch. Blížiacu dámu vnímal len podvedome, nacvičeným zvykom. Vysoká, výborne stavaná, formovaná, sebavedomá žena pristúpila k ich stolu. hudba ako na rozkaz spustila Stevie Wonder's "Isn't She Lovely"...

“Môžem prisadnúť? Axina Abdecktuch, krátko ‘AA’. Major miestnej polície.” Prekvapenie oboch policajtov nemohlo byť väčšie! “Hneď vás musím ale opustiť, musím sa ísť rýchlo napudrovať. Nie”, usmiala s ľubezne, “nie ako to vy myslíte, skutočne upraviť, ten vietor cestou sem sa mení pomaly na víchor, budeme mať si poriadnu búrku. Tá moja drahá frizúra je nanivoč. Na hlave nosím imaginárne hniezdo.” Vstala a vláčnymi krokmi sa pobrala von.
Na stole akoby náhodou a dôverčivo nechala ležať kabelku. Detektívi sa vrhli spoločne prebrať jej obsah. “Profesionálna deformácia”, zasmial sa veliteľ. Inšpekcia priniesla najavo, že Axina je nielen major polície, ale nadovažok aj doktor jurisprudencie a - úžas nemohol byť väčší - doktor medicíny! Koroner upadol do stavu rojčenia. Krásna, športová, vzdelaná kompetentná, dlhonohá blondína a kolegyňa. Ale niečo tu nesedelo. Ako to, prečo, majú šťastie na ňu títo dvaja obstarožní ušmudlaní seladon,i na stelesnenie v životnej podobe troch grácií v jednej persone? Stelesnená bohyňa Axina, ktorá zrejme zostúpila z Olympu aby pomútila hlavy dvom úbohým policajným vyšetrovateľom, sa plavnými krokmi vracala ku stolu. Vytušila, predpokladala?, ich následujúcu nástojčivú otázku a predbehla odpoveďou:
“Loveplow!” Sťa granát, alebo aspoň dymovnica, keby bol býval padol na jedálenský stôl. “Ako, čo ako to a prečo, odkiaľ?”, dopytovali a jeden cez druhého. Axina sa len záhadne usmievala.
LEN TO NAJLEPŠIE A NAJČERSTVEJŠIE  MÄSO PRE VEGÀNOV A VVEGETARIÀNOV!!!

“Loveplow Huusli je môj starý známy. Roky pracoval ako skrytý agent našej rozviedky. Nebol to pre neho problém, vyliezť z vašej väzby, spraviť pár krokov ku stanici a tu v Lindau stojí vlak priamo na nábreží v starom centre, kde sme aj my, odkiaľ ma okamžite mohol stretnúť, kontaktovať. Tak som sa dozvedela, že Samuel sa stal obeťou jeho typických chlípnych chútiek a nejako zomrel a ich ďalší brat Amadeus bol nájdený s perforovaným krkom,  čím sa jeho krásna hlavička oddelia od trupu. Loveplow by nebol taký výborný agent, keby nevedel, čo sa za tým všetkým skrýva, lenže to mi včera nestihol prezradiť, lebo musel využiť minúty, ktoré mu zostávali, kým kvôli pandémii opäť nezavreli hranice. Musí totiž na oslavy sedemdesiat piateho výročia ukončenia druhej svetovej na pobrežie Bretagne, kde ho čakajú kolegovia. Tam ho ale tak ľahko nikto nenájde…” , dokončila svoju výpoveď krásna Axina. “Kde budete spať?”
“Wasserburg, tam poznám ten hotel priamo v parku na brehu jazera, len za tie roky, čo som tam nebol, ho tuším renovovali a teraz sa volá dáko ináč, niečo s ‘Leon’, alebo tak. Ale tam je tak bohovsky pekne, musím tam nášho hosťa zavliecť. A tá reštaurácia na terase od toho susedného hotela má aj bavorské menu. To hlavne toť pre nášho koronera, nie corona”, zavtipkoval si veliteľ, “keď už dnes človek nič iné nepočuje, len ‘corona sem -  corona tam’, ako v Barbierovi zo Sevilly, nie? ‘Figaro sem, Figaro tam’. Pritom môj coroner fajčí náruživo rád cigary značky Corona. Našťastie má tn hotel obrovskú lodžiu, tak tam môže fajčiť.”
“Bohužiaľ sú hotel a takisto reštaurácia kvôli corone zavreté.” Smutne oznámila Axina.
“Než teda zalezieme niekde inde do perín alebo ku pod ťarchou bavorského ‘vepřoknedlozelo’ prehýbaných stolov by som sa rád dozvedel niečo viac k tým naším predmetom vyšetrovania”, ozval sa zase veliteľ. “Axina, môžem ti tykať ako kolega, nie? Môžeš nám niečo k tomu…?”

“Až v budúcom pokračovaní, tak udržujeme napätie čitateľa!”

Kommentare

Beliebte Posts aus diesem Blog

Profesor Kanibal o prístupe k umeleckému tvorivému procesu

Teraz skúsim písať po koniec. Jedlo voní z dola z kuchyne. Korektúra prestáva fungovať... za to funguje prvý raz ohraničený okraj! Boris rozpráva o slávnej fotografii Marilyn Monroe nad mrežou vetracej šachty so zdvihnutou sukňou.  Na to rozprávanie nám Marilyn zaspievala svoju známu “Diamonds for Ever”, alebo ako sa to volá.  Kým fotku s božskou Marilyn fotili cez nespočetné opakovania inú slávnu fotografiu -  červenoarmejec nad Berlínom - bola naaranžovaná o deň neskôr,  pretože v jedna k jednej čase už bola na fotenie tma. Povedal by som, že obidva postupy sú vo výtvarných médiach legálne,  opodstanené, nič nemožno označiť ako “fake”.  Sú to jednoducho legálne prostriedky vyjadrovania týchto druhov umeleckého prejavu. Napríklad, aby som bol konkrétny, nižšie publikovaná skica ľudožrúta,  ktorý sa teší, usmieva nad vidinou šunkových raňajok, je pre časť divákov nechutná,  odpor vzbudzujúca, pre iných skôr úsmevná, až milá.  Pre mň...

1. august

Fiasta naziunala Svizra; Rumantsch grischun (rétorománsky pre dnešný švajčiarsky národný sviatok, fiktívny zrod Helvetie.) Na lúke Rütliwiese na prekrásnom Vierwaldstättersee v srdci Švajčiarska sa zrodila legenda poeticky líčiaca rozprávku o vzniku tejto privilegovanej časti zemegule. Nemôžem ani nechcem  sa konkrétne s tou históriou vyrovnávať, skôr mi ide o spomienky, ako som to tu zažil. Na námestí pred národnou bankou - v Curychu tých bank je vyše štvrť stovky - manifestácia, spontánne zhromaždenie k národnému sviatku. Maličká vyschnutá starenka, zrejme židovskej národnosti, mi podstrčí pod nos text žalmu, ktoré stovky hrdiel oduševnene spievajú za doprovodu alpských hornov. Hrdosť a zároveň vďaka sa nesú ponad stovky obnažených hláv, klobúky, čiapky stískané odhodlane v rukách, záverom modlitba na ochranu Álp… Inokedy: Sviatok bol jeden z menej sviatkov, kedy celá zem zostala bez možnosti nakupovať. My, veci neznalí, sme prchli do blízkeho Nemecka, nakúpili klobásy, české pi...

rite

...kto nemôže na vlastných nohách (zdroj PRAVDA?) ten môže skúsiť na vlastných rukách!