Direkt zum Hauptbereich

pokr. č. 16


Pokračovanie šesťnásť, možno už posledné…

Ráno sa vybalilo ako práve vypraté a naškrobené spodky, ktoré nejaký dobrodruh ešte nadovažok žehlil. Veliteľ sa nie príliš z krásneho počasia tešil. Ešte dodatočne ho žralo Axinine odmietnutie potykať si. V ušiach mu znelo “ale tykať mi nesmieš, neželám si to!”.
Cítil sa ako sopliak, ktorému mama povedala, nech si zapne jatku, lebo mu z nej trčí košeľa ako biela zástava, ako znak, že sa vzdáva. Opretý o zábradlie lodžie pozoroval coronera ako v parku bojoval s Coronou. “Ako môže niekto tak skoro ráno huliť takú cigaru?”, myslel si, vytiahol zapaľovač a naštartoval prvú rannú cigaretu.

“Potýkal si sa s Axinou v snahe potykať si ňou?“, pýtal sa škodoradostne coroner zo spodu. “Mohol som ti hneď povedať, že to nepôjde. Pre ňu sme len ušmudlaní ‘bullen’, ako to hovoria germánske národy. Tej nesiahame ani po členky. Tej nemôžeme ani vodu nosiť, kde tak ‘kolega’! Posledný sedliak si pre ňu!”
“To je mi už fuk, ale chcel by som vedieť, čo jej ten Loveplow navypraval. Veď náš výlet skončí a sme rovnako múdri ako včera.Sedliak, sedliak, kto je tu sedliak je otázne, my dvaja sme z veľkomiest, ona je vlastne dedinská husička.”
“Husička možno, tu kúsok upálil Majstra Jána Husa. Ale on bol a ona je z Prahy, to už teraz nie je dedina, jedine ak by to nejako súviselo s tými menami…”, ukľudňoval coroner roztatáreného veliteľa, ktorý išiel vyskočiť z kože.
“Ale dobre, vieš čo? Kašlime na to, poďme sa prejsť. Je tu pekne, tu je ten kostol Sv. Georga, tam prístav, dáme si kávu a onedlho bude obed. Tá reštaurácia vo Wasserburgu stojí fakt za to, krásna terasa priamo pri jazera, nad vodou. Nezabudni, je čas špargle, celé Nemecko čaká na tie ich z Baden-Württemberg-u. To je lahôdka…Vieš, že majú rextra recepty asi štyridsať rôznych druhov, jeden si nevie vybrať.”
Jemný vánok od jazera rozháňal vôňu coronerovej Corony a ukazoval dvom kolegom cestu.

Kommentare

Beliebte Posts aus diesem Blog

Profesor Kanibal o prístupe k umeleckému tvorivému procesu

Teraz skúsim písať po koniec. Jedlo voní z dola z kuchyne. Korektúra prestáva fungovať... za to funguje prvý raz ohraničený okraj! Boris rozpráva o slávnej fotografii Marilyn Monroe nad mrežou vetracej šachty so zdvihnutou sukňou.  Na to rozprávanie nám Marilyn zaspievala svoju známu “Diamonds for Ever”, alebo ako sa to volá.  Kým fotku s božskou Marilyn fotili cez nespočetné opakovania inú slávnu fotografiu -  červenoarmejec nad Berlínom - bola naaranžovaná o deň neskôr,  pretože v jedna k jednej čase už bola na fotenie tma. Povedal by som, že obidva postupy sú vo výtvarných médiach legálne,  opodstanené, nič nemožno označiť ako “fake”.  Sú to jednoducho legálne prostriedky vyjadrovania týchto druhov umeleckého prejavu. Napríklad, aby som bol konkrétny, nižšie publikovaná skica ľudožrúta,  ktorý sa teší, usmieva nad vidinou šunkových raňajok, je pre časť divákov nechutná,  odpor vzbudzujúca, pre iných skôr úsmevná, až milá.  Pre mň...

1. august

Fiasta naziunala Svizra; Rumantsch grischun (rétorománsky pre dnešný švajčiarsky národný sviatok, fiktívny zrod Helvetie.) Na lúke Rütliwiese na prekrásnom Vierwaldstättersee v srdci Švajčiarska sa zrodila legenda poeticky líčiaca rozprávku o vzniku tejto privilegovanej časti zemegule. Nemôžem ani nechcem  sa konkrétne s tou históriou vyrovnávať, skôr mi ide o spomienky, ako som to tu zažil. Na námestí pred národnou bankou - v Curychu tých bank je vyše štvrť stovky - manifestácia, spontánne zhromaždenie k národnému sviatku. Maličká vyschnutá starenka, zrejme židovskej národnosti, mi podstrčí pod nos text žalmu, ktoré stovky hrdiel oduševnene spievajú za doprovodu alpských hornov. Hrdosť a zároveň vďaka sa nesú ponad stovky obnažených hláv, klobúky, čiapky stískané odhodlane v rukách, záverom modlitba na ochranu Álp… Inokedy: Sviatok bol jeden z menej sviatkov, kedy celá zem zostala bez možnosti nakupovať. My, veci neznalí, sme prchli do blízkeho Nemecka, nakúpili klobásy, české pi...

rite

...kto nemôže na vlastných nohách (zdroj PRAVDA?) ten môže skúsiť na vlastných rukách!